Jakub Talaš

Ahoj, volám sa Jakub Talaš, mám 20 rokov a som z Považskej Bystrice.


Momentálne bývam vo Sverepci, čo mi aj dosť vyhovuje, keďže sa dá povedať, že hneď za domom mám medzinárodný motocyklový areál. Ostanem hneď pri motorizme a predstavím vám moju aktivitu alebo skôr závislosť. Považská Bystrica sa preslávila vo svete výrobou motocyklov. Skladali sa tu prvé motocykle ako Maten alebo Jawa. Niekomu známe možno ako pekáč alebo babeta – ako malé deti sme ich všetci poznali. Myslím si, že každého dedko mal niečo podobné v garáži. Jazdili sa tu šesťdňové preteky (ISDE) kde prišli jazdiť jazdci z celého sveta, aby sa porovnávali a súťažili, ktorá krajina je najlepšia. Sverepec sa preslávil takisto vo svete, v roku 1996 sa tu konali majstrovstvá sveta v motocrosse, čo hodnotím, že sú veľké veci vo svete motorizmu. História Považskej a motorizmu by mala byť teraz každému známa, no poďme k tej mojej a ako som začal jazdiť.

Mal som asi 3 roky, keď ma prvý krát otec posadil na motorku a odviezol. Samozrejme si to nepamätám a neviem o tom povedať viac, ale vtedy sa to asi vo mne naštartovalo. Motorkám som sa, ale nevenoval od malička. Mali sme babetu, na ktorej som sa niekedy povozil ako malý chlapec alebo ma otec vozieval s ním na jeho motorke. Od malička som hral aktívne hokej, takže som nemyslel, že by som niekedy začal s jazdením. No bohužiaľ s dospievaním to prišlo. Keď som mal 11 rokov, otec mi kúpil prvú motorku Hondu CR 80. Samozrejme, že začiatky boli ťažké. Bál som sa, musel som sa učiť radiť rýchlosti. Časom som sa to všetko naučil ovládať, no stále som nemal pocit, že to chcem robiť ako šport, bolo to len víkendové vozenie s otcom. Stále som sa chcel dosť do NHL, keďže som bol zažratý pre hokej. ALE ! Potom to prišlo. Hokej ma už nenapĺňal, ale už som z neho necítil tú radosť. Považská bola úrovňou celkom inde ako ostatné kluby. Kolektívny šport – jeden môže dať do toho úplne všetko, ale bez úspechu. To, že som skončil, nedávam za vinu nikomu, bolo to moje rozhodnutie. Neľutujem tie roky strávene s chalanmi, každý víkend iné mesto, iný zápas, iné pocity. Bolo to super, že som takto vyrastal, som rád za to čo som prežil. Samozrejme, na hokej som nezanevrel a hrám ho stále a pravidelne v rámci prípravy na motorku. Vždy, keď vojdem na štadión, všetko sa mi to pripomenie a rád sa tam vraciam.No a teraz konečne k tomu ako sa to začalo. Je to vážne závislosť, na ktorej si ulietavam. Neveril som, že ma to pohltí alebo zožerie celého. Je to vážne to čo chcem robiť pokiaľ budem môcť a zdravie mi dovolí. Každý jeden športovec pozná ten svoj pocit, ktorý sa mu páči a chce ho stále, znova, proste fuuuurt. Už viete ako som prišiel k motorkám, budem pokračovať tam kde som sa stal na nich závislý. Za predanú hokejovú vystroj a zrušenie poistky som si kúpil svoju prvú motorku KTM SX 125 – strašný vrak.  Mal som 16 rokov, keď ma to začalo takto pohlcovať a vtedy sa začala tá jazdecká. Motorku som si kúpil pár dní po Vianociach, vonku ešte sneh všade kľud a ja som už ten môj nový vrak trápil na snehu. Strašné niečo, vôbec som sa nepovozil, nešlo to, lenže vtedy mi to bolo vážne jedno. Strašná zima, ale pri srdiečku ma hrialo.  Keď sneh zliezol, tak som sa vozil pravidelne, nebral som to ako tréning, ale ako vec, ktorá mi robí radosť. S kamošom sme si urobili malý okruh a na ňom sme jazdili. Striedali sme sa na jednej motorke, keďže on žiadnu nemal. No bola to proste sranda o nič iné nešlo. Potom prišiel s tým, aby som išiel skúsiť preteky. Samozrejme som do toho išiel. Motorku som mal ledva tri mesiace a už som stál na štarte v Borskom Mikuláši. Marec, vonku zima, my sme spali v stane, vôbec som sa nevyspal, na preteky vôbec nepripravený, nevedel som čo mam robiť no neodradilo ma to. Ako sme odštartovali, urobil som asi pol koliečka a zadrel som motorku. Takže som skončil skôr ako som myslel. Tieto preteky trvajú dva dni, takže ďalšiu noc som musel stráviť v stane s kamošom, kým pre nás prišiel môj otec, keďže ani jeden z nás nemal viac ako 18 a nemali sme sa ako dostať domov. Začiatky sú ťažké, nehovorí sa to nadarmo. Skúšal som stále pretekať a zdokonaľovať sa. A tu chcem povedať: keď vidíš sám na sebe, ako napreduješ, nemáš chuť prestať, nech je to hocijako ťažké. Pocity pri pretekoch, ten adrenalín… vážne ma to pohltilo. Prišla zima, spoznal som sa s Marekom Haviarom, taký malý šinter z Domaniže, ktorý mi vysvetlil vážne veľa veci ohľadom prípravy na novu sezónu a začal som sa pripravovať s ním. Takisto musím spomenúť aj môjho bratranca Mariána Talaša, ktorý mi tiež venoval veľa jeho času, ktorý nemusel . S Tomášom Sádeckým ma títo traja chalani vozievali na trate trénovať, keďže som stále nemal osemnásť rokov, učili ma prakticky voziť sa na motorke, mali veľa skúsenosti, ktoré mi predávali a vysvetľovali mi techniku do jazdenia. Marek ma potom zoznámil so Stiflerom (Štefan Svitko), ktorý mi tak isto dal veľkú školu a som im vážne vďačný, lebo len vďaka nim môžem povedať, že ma naviedli na tu správnu cestu. Naučili ma len to najlepšie a pomáhali mi odstraňovať moje chyby. Chalani ma zobrali trénovať do Talianska čo bola pre mňa úžasná vec, u nás ešte sneh a tam sme už trénovali na piesku. Preto, ak si to niekedy prečítajú veľmi pekne im ďakujem za možnosti, ktoré vážne nedostane hocikto a ja som mal tú možnosť stráviť s nimi dosť času na to, aby som si uvedomil o čom to vlastne je a naučiť sa len tie najlepšie zvyky pre tento šport, aby som bol v ňom čo najlepší.Ďalším úspechom pre mňa v tomto športe bola možnosť ísť do najlepšieho slovenského teamu aký tu máme. 711PopperMXteam mi dal možnosť rozvíjať sa, vytvára mi naozaj skvelé možnosti a podmienky aké si môžem pre tento šport priať. Je to pre mňa veľká pomoc, uľahčujú mi naozaj veľmi veľa vecí. Som v teame ešte len necelý rok a teším sa na spoluprácu aj v sezóne 2017. Aj im ďakujem, že mi dávajú takúto možnosť a snažím sa ju čo najlepšie využiť. Ďalšia celkom vydarená vec bola pre mňa že sme mali možnosť s teamom spolupracovať na videoklipe Pil C a Separ DOTOKEDYDAL. Mal som možnosť spolupracovať s celkom známymi ľuďmi a môžem povedať, že sú fakt úplne v pohode. Mal som možnosť natočiť video pre Husqvarna Slovensko čo je pre mňa tak isto veľká vec a takú možnosť nedostane každý, preto som vážne rád, že oslovili práve mňa a vážim si to. Momentálne som začal pracovať na zimnej príprave, keďže sa mi sezóna skončila. Tým pádom prišli zas nové očakávania. Chcel by som titul majstra Slovenska a hlavne sa v sezóne 2017 zamerať na vycestovanie preč a jazdiť preteky mimo Slovenska. Lenže tieto rozhodnutia nezáležia na mne a budeme na tom teamovo pracovať, aby sme dosiahli čo najlepšie úspechy. Moja zimná príprava zahŕňa veľa behania, plaváreň, balančné cvičenia, kondične cvičenia je vážne na čom pracovať lebo cez sezónu budem čerpať z toho čo teraz pre tú sezónu urobím. Koľko dáš, toľko sa ti vraví. Môj názor na dnešnú dobu ? Výchova je dnes úplne iná, mam šesťročného brata od PS-ka ku kompu inú cestu nepozná, samozrejme škola a úlohy ale je tým tak isto pohltení, má možnosť ísť von no čo keď spolužiaci robia to iste čo on sedia doma a hrajú sa na počítači. Ako písal Pampuch mal som možnosť vyrastať ešte s tou old school kde sme trávili čas pri výškovej budove alebo na tých našich miestach kde jednoducho už vždy niekto bol alebo prišiel. Chyba mi tá doba, neviem či decká, ktoré majú 13-15 rokov zažívajú to čo my, ale určite by som im to doprial. Žiadne starosti, jednoducho moja BMX-ka, kamoši a vždy sa niečo vyviedlo. Každý to musí objaviť v sebe sám čo ho ženie vpred, je ťažko teraz niekoho motivovať. Ale ja si myslím, že každý je motivovaný pre ten svoj cieľ, len je to otázka času či si to uvedomí alebo jednoducho prespí tu príležitosť. Veď kto chce, tak musí nato prísť sám, že musí niečo robiť a nie len čakať ,veď už nie sme malé deti.

Zobraziť viac
  • 1
 Páči sa mi to


Späť na články