Juraj Rezák

Ahoj. Volám sa Juraj, mám 21 rokov a venujem sa street workoutu. Na Slovensku je tento šport ešte stále nováčikom, tak vám ho trošku predstavím. Street workout už podľa názvu znamená cvičenie na ulici. Je to forma cvičenia, pri ktorej využívame len svoje vlastné telo. Vznikol v Amerike v 90. rokoch, keď ľudia z chudobnejších štvrtí New Yorku (Bronx, Brooklyn) nemali dostatok finančných prostriedkov na posilňovne. Tréningy si vynahrádzali tým, že sa začali „vešať“ po rôznych preliezkach a tyčkách. Využívali pri tom základné cviky prebraté z kalisteniky, čo boli zhyby, drepy, kliky a ich rôzne variácie. Kalistenika je najstarší spôsob cvičenia, ktorý vznikol pred tisíckami rokov v Sparte. Keď sa vojaci pripravovali na boj, trénovali presne týmto spôsobom. Postupom času naberal workout na popularite, a tak sa začali stavať prvé ihriská. O pár rokov neskôr sa tento trend presunul aj k nám do Európy, a to hlavne do Ruska a Ukrajiny. Tu sa workout trošku upravil o gymnastické a akrobatické prvky.

Ja som so street workoutom začal pred približne 4 rokmi na strednej. Hneď vedľa školy sme mali ihrisko, ktoré si tam chalani svojpomocne postavili. Začiatky boli, ako pri všetkom, dosť náročné. Dokázal som spraviť 3-4 zhyby, keď som mal svoj deň. Chvíľku to trvalo, no keď som na sebe zbadal prvé pokroky, ihneď som sa do toho zažral. Motiváciou pre mňa boli rôzne videá borcov z Ukrajiny, pri ktorých som len nechápavo pozeral na monitor. Nevedel som ako to robia, ale chcel som to vedieť tiež. Na tomto športe sa mi páči myšlienka funkčnosti. To znamená, že svaly, ktoré si človek vybuduje, dokáže aj využiť. Vie ich ovládať a vie s nimi pracovať. Baví ma učiť sa nové veci a stále ich zdokonaľovať. Naučil som sa postupne prekonávať strach. Zo začiatku som si ani nevedel predstaviť, že by som niekedy dokázal preskočiť hrazdu. Pri tréningu viete úplne vypnúť a vyprázdniť si hlavu.

Častou otázkou na workoutistov je spodná časť tela. Je pravda, že väčšina z nich, ktorí sú na svetovej špičke vo freestyle, nohy necvičia. Ak by to robili, šli by sami proti sebe, pretože ťažšie nohy znamenajú veľkú záťaž pre ich výkon, čo je pochopiteľné. Ja osobne som zástancom komplexnosti, takže nohy cvičím skoro pri každom tréningu. Nemôžem o sebe povedať, že ich mám dobré a ani sa nimi chváliť, no snažím sa, aby som nevyzeral ako kurča. Podstatnú časť tréningu však venujem hornej časti tela. Minulý rok som začal chodiť na prvé súťaže. Dostavili sa menšie úspechy, ale hlavne som vďaka tomuto športu spoznal strašne moc skvelých ľudí. Je to pouličný šport, takže na súťažiach sa navzájom hecujeme a vrieskame po sebe, čo vám vie dodať neskutočnú energiu. Ďalej sa po celom Česku a Slovensku organizujú Jamy, na ktorých sa spoločne rozbijeme tak, že na druhý deň ani nezdvihnem ruky. Na tomto športe je krásne to, že ho môže robiť prakticky ktokoľvek. Nezáleží na veku ani pohlaví. Pre mňa sa stal workout takou malou vášňou a neľutujem moment, keď som sa prvý krát chytil hrazdy.

 Páči sa mi to


Späť na články