Majo Chudý

Ahojte. Volám sa Majo Chudý, mám 32 rokov a pochádzam z obce Vinohrady nad Váhom. Začal som tvorbou časozberných videí v konkrétnych lokalitách. Až neskôr som všetok svoj čas vložil do jedného projektu. FEW MOMENTS znie možno trochu skromne, no v skutočnosti je to dlhá cesta pre zopár okamihov, ktorá nemá konca.

V roku 2013 mi učarovala technológia časozberného snímania, vtedy som sa začal naplno venovať krajinkárskemu fotografovaniu. Timelapse je extrémna verzia kinematografie. Vytváram video za pomoci intervalového snímania – sekvenciu zloženú z mnohých fotografií snímaných vo vopred určených intervaloch. Ľudia mi vravia, že som umelec. No ja sa ich za každým snažím vyviesť z omylu. Príroda je umelec a jej nástrojom je čas. Ja sa len snažím reprodukovať diela tohto umelca. Moje výlety často hraničia so zdravým rozumom a občas zachádzajú do extrémov. Vybrať sa sám uprostred noci na Ďumbier…

Fotografovanie prírody a krajiny pre mňa znamená neustálu snahu prekonávať svoje schopnosti a možnosti. Dostať sa na miesta, kam sa bežný turista nedostane a hlavne v čase, kedy sa tam nedostane. To vytvára dokonalú kombináciu poveternostných podmienok a jedinečného prostredia pre zachytenie neopakovateľného momentu. Inými slovami – záruka pestrých zážitkov.

Sú to hlavne adrenalínové zážitky pri stretoch s divou zverou, ktoré sú v noci samozrejmosťou. Cestou na hrad Gýmeš som sa o polnoci ocitol uprostred rodinky diviakov, keď všade okolo mňa boli diviaky na vzdialenosť 3 – 5 metrov. V inom prípade sa matke mladých diviakov nepáčila moja prítomnosť a rozhodla sa zahnať ma z ich blízkosti. Polnočný cezpoľný beh s rozzúrenou stokilovou diviačicou za pätami je určite zážitok, ktorý sa zavŕta hlboko do pamäti. Inokedy mi zas neďaleké zavíjanie vlkov nedalo spať pod holým nebom.

Hory majú svoje pravidlá, podľa ktorých musím hrať. Buď ma hora príjme alebo odmietne. Tých prípadov kedy ma odmietla bolo viac, ale spomeniem februárový výstup na Ďumbier. S kolegom Filipom sme sa vybrali o deviatej večer z Trangošky. Celý čas nám fúkal protivietor a bolo úplne zatiahnuté, ale predpoveď sľubovala, že okolo polnoci sa má vyjasniť. V dobrej nálade sme po dvoch hodinách dosiahli sedlo, no tam sa nám otvoril severovýchodný obzor. Práve z toho smeru fúkala silná víchrica, ktorá ma zopárkrát sfúkla z chodníka a zrazila na kolená. Čerstvý prašan lietal vzduchom obrovskou rýchlosťou a na tvári ho bolo cítiť ako bodanie špendlíkmi. Prúd vetra bol taký silný, že som sa nevedel nadýchnuť a začal som lapať po dychu. Samozrejme, že sa tvorili snáď metrové záveje, v ktorých sme sa brodili. A keby toho bolo náhodou málo, tak oblačnosť bola tak hustá, že uprostred noci nám bola dopriata viditeľnosť na pár metrov. Boli sme asi 20 metrov od chaty M. R. Štefánika a nevedeli sme ju nájsť. Po štyroch hodinách čakania sa počasie vôbec nezlepšilo, a tak sme sa vybrali späť dole.

Tých výstupov kedy som sa vracal domov s prázdnou kartou bolo veľa. Ak sa mi podarilo spraviť dve video sekvencie, bol to mimoriadne úspešný výlet. Projekt Few Moments mal teda dlhú púť. Niekoľko desaťtisíc precestovaných kilometrov mojou rodnou krajinou. V nohách niekoľko desaťtisíc výškových metrov našliapaných po slovenských národných parkoch, nafotených viac ako 250-tisíc fotografií. To všetko stojí za tvorbou dvoch videí a predo mnou zvedavosť aké zážitky prinesie tretie.

Moje prvé projekty vznikali na kolene. Nevedel som čo robím a prečo to robím, ale bavilo ma to. Učil som sa na vlastných chybách. Analyzoval som a vyhodnocoval svoje počiny a hľadal možné riešenia pre progres. Dnes mám za sebou niekoľko úspešných projektov a na ceste ďalší. Pre mňa je úspech to, že sa moje videá ľudom páčia a majú o ne záujem média aj tvorcovia iných videí či dokumentov, ako na Slovensku, tak aj v zahraničí. Je to zadosťučinenie, keď sledujem reakcie ľudí. Keď ma verejnosť prirovnáva k hrdinovi, ktorý propaguje krásy Slovenskej prírody po celom svete. Moja tvorba už dohnala ľudí k slzám, k slzám radosti a hrdosti na to, že žijú na Slovensku. A to je pre mňa najväčšie víťazstvo.

 
Zobraziť viac
  • 1
  • 2
 Páči sa mi to


Späť na články