Marek Didek

Seruste, ahojte, čaute. Volám sa Marek Didek mám 29 rokov a pochádzam z Liptovského Mikuláša. Mojím najväčším koníčkom, záľubou alebo aj životnou filozofiou je lyžovanie vo voľnom teréne čiže freeriding.

K lyžovaniu ako takému som sa dostal veľmi skoro a to hlavne vďaka mamine. Postupom času som sa dostal do miestneho lyžiarskeho klubu a stal sa zo mňa pretekár. Cez týždeň tréningy, cez víkendy preteky. Na kopci som niekedy trávil aj 7 dní do týždňa, keďže za bytovkami sme mali kopec ktorý fungoval aj večer vďaka osvetleniu. Na tú dobu veľký luxus.

Na strednej škole som však zistil, že ma veľká dráha pretekára nečaká. Lyžovanie mi však ostalo hlboko zakorenené v mojej DNA a bolo treba vymyslieť ako pri ňom zostať. Hneď som si spravil kurz inštruktora lyžovania a opäť som mohol tráviť voľný čas na horách. Ako to už býva, všetko okolo freeridu som sa naučil od starších kamarátov a napozeral z amerických filmov lebo takto to vtedy jednoducho chodilo.

Svoj prvý žľab som zjazdil samozrejme doma v Jasnej. Už vtedy som vedel, že toto je cesta ktorá ma bude plne uspokojovať a že toto chcem robiť, až kým sa bude dať. Mám rád celú tú zmes pocitov, ktorú zažívam pri jazdení. Od ranného zistenia, že opäť nakydalo, cez pocity strachu a nervozity nad žľabom, návalom radosti a šťastia pod žľabom či pocity uvoľnenia pred spaním. Lyžovanie a freeriding mi dal hlavne veľa dobrých ľudí kráčajúcich rovnakou cestou ako ja. Pokoru k horám, sebe samému a vnútorný pokoj. Ako správny lokál väčšinu času trávim v Jasnej. Freeriding je však šport, ktorý je závislí od počasia. Jednoducho, keď je málo snehu, treba zbaliť vybavenie a vycestovať tam, kde je alebo predpokladám, že tam bude. Takže zároveň aj cestujem a mám možnosť spoznávať rôzne kúty sveta. Nepatrím práve medzi veľkých cestovateľov, ale snažím sa to skĺbiť s miestami, ktoré mám vo svojom wish liste. Okrem povinných európskych destinácií sa mi podarilo dostať na trip do Kanady konkrétne do Britskej Kolumbie. Okrem lyžovania sme si dobre pojazdili na bikoch v okolí Vancouveru, okúpali sa v hot springoch v divokej prírode, vyskúšali miestnu gastronómiu. Všetko momenty, na ktoré sa nezabúda.

Momentálne trávim zimu v mekke svetového prašanu v Japonsku. Len tak si tu jazdiť celú zimu by bolo dosť finančne náročné. Podarilo sa mi zohnať prácu lyžiarskeho inštruktora, vďaka čomu mám asi najlepší prístup na hory. Užívať si najľahší prašan na svete a vyhrievať sa v japonských onsenoch je momentálne tým najlepším splneným snom freeridera.

To, čo sa mi zdalo pred rokmi ako veľmi vzdialený sen sa stalo skutočnosťou. Preto, ak ťa v živote niečo baví a napĺňa, snaž sa to robiť čo najčastejšie. Nemá význam sa trápiť nad vecami, ktoré do istej miery nevieš ani ovplyvniť. Neuškodí sa občas zastaviť, uvoľniť a porozmýšľať. Netreba sa báť nových výziev lebo aj zlý krok je posun v pred. Vždy to so sebou prinesie určitú pridanú hodnotu, s ktorou sa dá narábať v budúcnosti.

 Páči sa mi to


Späť na články