Marek Geišberg

Dobrý deň, volám sa Marek Geišberg, mám 34 rokov a bývam v Martine. Spolu s manželkou vychovávame dvoch synov- 8 ročného Mareka a 3 ročného Matúša. Pracujem v Slovenskom komornom divadle v Martine ako herec už dvanástu sezónu. Keďže ide o kamenné repertoárové divadlo, do roka máme štyri až päť premiér. Niektoré predstavenia na repertoári zostávajú, iné sa zase nahrádzajú novými titulmi. Závisí to predovšetkým od navštevovanosti daného predstavenia. Vo výsledku to znamená, že hrám približne dvadsať predstavení do mesiaca, niekedy viac, niekedy menej. Popri tom, samozrejme, skúšame vždy nový titul. Málokedy sa stáva, že jeden herec skúša všetky tituly, preto mám občas aj pauzu od skúšania.

Okrem toho dabujem, sem tam natáčam reklamu, seriál, alebo v najlepšom prípade film. Ponúk nie je až tak veľa. Nie je veľmi z čoho vyberať. Človek v takejto brandži si musí byť vedomý, že ďalšia príležitosť už nemusí prísť. Treba si uvedomovať, že v dnešnej dobe mať prácu je úspech. Do divadla som sa dostal hneď po skončení Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde sa mi pomerne dobre darilo. Mal som šťastie ako na pedagógov, tak aj na spolužiakov- budúcich kolegov. Na VŠMU som sa rozhodol ísť preto, aby som mal vysokoškolské vzdelanie, ktoré v tejto krajine zdanlivo nič neznamená. Ale opak je pravdou. Svoje rozhodnutie ísť na vysokú školu považujem vo svojom živote za jedno z najdôležitejších. Rozhodol som sa pomerne rýchlo, nakoľko môj starší brat Martin v tej dobe takisto študoval na VŠMU. Ja som chcel skúsiť herectvo. Môj otec je tiež herec, mal som pocit, že by som mohol uspieť. Uspel som. Práca herca je v mnohých ohľadoch podmienená vnútorným poznaním samého seba. Vyžaduje predovšetkým schopnosť empatie, sebadisciplíny, duševnej rovnováhy a schopnosť prejaviť svoje emócie naplno a verejne. Avšak nie vždy sa tieto podmienky dajú splniť na 100%. Preto je to pomerne náročná práca, aj keď sa môže navonok zdať, že to tak nie je. Hrať divadlo neznamená robiť to pre peniaze. Znamená to odhaliť svoje vnútro pre ľudí, ktorí sú ochotní pozrieť sa naň, a vďaka tomu si odniesť z predstavenia osobitý zážitok. Čarovné zamestnanie… Keďže mám svoju prácu rád, pochopiteľne mi do života prináša vnútorný pokoj, zdravé napätie a pocit, že som užitočný. Svojho času som si myslel, že som užitočný pre spoločnosť, ale odkedy máme deti, myslím hlavne na ne a ich budúcnosť. To je pre mňa najdôležitejšie. Vychovať zo svojich synov múdrych a čestných ľudí, ktorí keď budú robiť akúkoľvek prácu, nech ju robia radi a s láskou, a tým pádom aj poriadne. To je moja najväčšia túžba.

Prajem všetkým ľuďom dobrej vôle, aby mali v živote prácu, ktorú budú mať radi a ktorá ich bude vnútorne napĺňať a obohacovať. Vtedy s najväčšou pravdepodobnosťou príde do života to, čo ľudia s obľubou nazývajú “šťastie”.

 Páči sa mi to


Späť na články