Michal Novocký

Martin, 21.2. 1996, 12:15. Toto je kde to všetko začalo a kde začal aj môj príbeh. Volám sa Michal a chcel by som vám povedať niečo málo z môjho života.


Z rozprávania mojich najdrahších viem, že už ako dieťa som nebol vcelku normálny, keď som ako sedem-mesačný začal chodiť a vyvádzať extrémne príhody. Takto som pokračoval až prišli trojkolky, odrážadlá a bicykel, na ktorom som sa naučil jazdiť takmer okamžite. Na moje štvrté narodeniny mi otec doniesol prvú motorku. Nikdy na ten moment nezabudnem. Okamžite sme ju išli vyskúšať. Skoro som sa zahlušil, ale to mi vôbec neprekážalo. Keďže som bol malý a naši sa o mňa báli, tak ma dali na hokej, ktorý som hral asi 4 roky. Popri tom som sa samozrejme vozil, ale to tak ako otec vravieval- poza búčky každú nedeľu. Postupom času moja láska k motorkám stále pretrvávala a hokej ma už nebavil. Samozrejme mi dal do života veľmi veľa a za to som vďačný, ale túžba dať do športu všetko, spoľahnúť sa sám na seba a vyčítať si chyby, za ktoré si môžem len ja sám, mi nedovolili pokračovať v kolektívnomšporte. Spoznal som ďalšieho chlapca v mojom meste, ktorý mal tak isto veľké šťastie ako ja, že mu rodičia umožnili jazdiť. Nebyť mojich rodičov, tento šport nie je pre mňa možný. Stretávali sme sa na trati, kde nás vozili otcovia. Netrvalo dlho a skúsili sme prvé preteky, ktoré vo mne naštartovali neskutočnú silu a dravosť po víťazstve a uznaní. Tak sme požiadali bývalého slovenského reprezentanta v endure o trénerskú pomoc.

V plnej sile sme sa pustili do prípravy, aj keď moje začiatky boli veľmi ťažké. Pri potrebných lekárskych testoch sa preukázalo, že mám problém so srdcom a nie som spôsobilý vykonávať vrcholový šport. Môj sen bol takmer fuč, no aj napriek zákazu lekárov vykonávať vrcholový šport som sa rozhodol ísť za svojím cieľom. Začal som na sebe pracovať, aj keď to nešlo ľahko kvôli zdravotnému stavu. Odstupom času sa však všetko zmenilo k lepšiemu a môj zdravotný stav sa upravil. Doktor mi povedal, že mám zdravé srdce športovca a to mi dalo ešte väčšiu silu. Toto pre mňa znamenalo len školu, šport a spánok. Nemal som veľa kamošov a ani celkom normálne detstvo, no neprekážalo mi to. Stále som myslel len na to, ako sa postavím na stupeň najvyšších. Tréning za tréningom, závod za závodom a zrazu som vyhral majstrovstvá Slovenska. Cez tretí, druhý stupeň víťazov som vyšiel hore na tú jednotku, zodvihol pohár nad hlavu a cítil som sa nesmrteľný. Pozrel som sa na ľudí ako mi tlieskajú, a v duchu som si vravel toto som dokázal JA!

O rok na to som sa stal vicemajstrom Strednej Európy. Nasledoval prestup na väčšiu kubatúru, čo je dosť zásadná vec v kariére. V môj prospech hrala výška a sila, s ktorou som mal vždy navrch. Neustála svedomitá príprava a chuť po víťazstve mi priniesla titul dvojnásobného majstra Slovenska a vicemajstra Českej republiky. Tieto úspechy mi zabezpečili postup do reprezentácie a nomináciu na majstrovstvá Európy a majstrovstvá sveta juniorov. Na majstrovstvách sveta som dosiahol najlepší výsledok- jedenástu priečku, na čo som patrične hrdý. Tieto výsledky mi veľmi pomohli, vďaka čomu som získal som podporu od foxracing.sk. Nasledovná sezóna priniesla prestup na silnejšiu kubatúru, na čo som sa veľmi tešil. Bol som pripravený na ďalšie úspechy a rast v kariére. Prišla nominácia na majstrovstvá Európy a Majstrovstvá Sveta národov a tu sa to všetko zmenilo a šlo dolu vodou. Na majstrovstvách Európy som po hromadnom páde vyviazol s pomliaždeným členkom. Nič by na tom nebolo, keby nenasledoval odjazd na MS národov, no i tak som sa rozhodol ísť a bojovať!

Atmosféra bola neskutočná, no tlaky na mňa, ako na jazdca, boli obrovské. Všetko šlo hladko až do momentu, keď som spravil jazdeckú chybu z dôsledku zraneného členku a spadol som. Následne mi prešiel ďalší jazdec po ruke a rozdrvil mi kĺby. Závod pre mňa skončil. Vyšetrenia ukázali, že je to vážne a už nebudem mať ruku natoľko hybnú, aby som mohol jazdiť. Stále som sa však nevzdával, ruka sa zrástla a rozhýbala, a dokonca som bol schopný ako tak držať tú moju „dievku“. Od tohoto úrazu bolo všetko iné. Vždy, keď som sa odhodlaný vrátil v plnej sile, tak prišiel pád alebo úraz a bol som zase na začiatku. Začínal som byť v koncoch, lebo stále som chcel stúpať a byť najlepší! Nasledovné vrátenie do formy mi prinieslo miesto na Majstrovstvách Sveta v Endure, čo bolo pre mňa nové, ale zároveň som to bral ako zmenu a novú cestu k úspechu. V plnej jazdeckej pohode prišiel na majstrovstvách pád, po ktorom ma previezli vrtuľníkom do nemocnice s vážnymi poraneniami pľúc a lebky. Cítil som sa na dne, plný strachu a nechuti pokračovať v tomto športe. Šport ma naučil, aby som sa nikdy nevzdal. Zotavil som sa a moja prvá jazda bola na pretekoch, z ktorých som si odniesol pohár. Aby to nebolo všetko také ružové, zároveň som prehodnotil svoje hodnoty a priority, lebo viete, blízko smrti si človek kadečo uvedomí.

Neznamenalo to však koniec motorkám- športu, ktorý milujem. Znamenalo to uvedomiť si, kde chcem byť v budúcnosti. Človek predsa nemôže vsadiť všetko len na jednu kartu. Začal som teda študovať na univerzite, stal som sa záchranárom, spravil som si masérsky kurz a strávil pár mesiacov zachraňovaním životov v Južnej Karolíne. Dokonca som pocítil úplne niečo nové ako doteraz. Spočiatku bolo veľmi ťažké uvedomiť si a priznať, že prišla do môjho života zmena. Motorka už nebola moja jediná žena. Prežil som lásku. Je to krásny pocit a prajem to z celého srdca každému! No pozor! Ako aj v športe, raz si hore a raz zase dole.

V dnešnej dobe sa pripravujem na novú sezónu a snažím sa pomáhať s prípravou mojím kolegom z tímu. Pomaly, ale isto začínam svoju kariéru kondičného trénera, a tak mám možnosť stretávať sa s ľuďmi, deťmi, športovcami a ich svojskými hodnotami, ideálmi a cieľmi. Som sklamaný z toho, kam sa táto doba uberá. Uberá sa niekam do sveta virtuálnych hodnôt, kde sa nekladie dôraz na skutočné hodnoty a úprimné činy. A preto dúfam, že každý z vás v sebe vie nájsť silu a odhodlanie nikdy to nevzdať. Pokúste sa odniesť si aj zo zlých vecí, zážitkov a skúseností len to najlepšie a poučiť sa z vlastných chýb. Každý si je strojcom svojho vlastného šťastia a úspechu, tak hlavu hore! Buď odvážny, sebavedomý a ver v svoje činy. Všetko sa deje kvôli niečomu!

 Páči sa mi to


Späť na články