Roman Pichnarčík

Zdravím, volám sa Roman Pichnarčík pre niekoho možno známy aj pod prezývkou Pichi.


Mám 26 rokov a pochádzam zo Starej Ľubovne. Venujem sa MTB disciplínam a to konkrétne dirt jumpingu a slopestyle.Pre tých, ktorí v tom nemajú úplne jasno, ide o adrenalínové jazdenie na bicykli spojené s učením sa rôznych trikov a ich kombinácií, ktoré sa predvádzajú vo vzduchu.

Slopestyle je disciplína, ktorá vznikla spojením dirtových a freeride-ových prekážok do jednej trate kde jazdec musí na každej prekážke predviesť nejaký trik. Všetky tieto triky sa bodujú do výsledného hodnotenia (prevažne 0-100), kde konečný výsledok nepozostáva len z náročnosti trikov, ale taktiež aj z celkového dojmu, čistej jazdy, kreativity a štýlu. Na bicykli som jazdil už ako malý chlapec a vždy ma bavilo blázniť sa na ňom. Prvý prelom nastal asi v 11-tich rokoch, keď som videl chalanov od nás na bicykloch skákať rôzne prekážky v meste ako schody, lavičky a podobe. To bol ten štart a odvtedy sa ma to drží ako kliešť, heh.

Prvá partia bikerov a celodňové jazdenia mestom až do mojej 17-tky. Jazdenie ma bavilo stále viac, ako nejaká droga, ale chcelo to zmenu, posunúť sa ďalej. Kúpil som si menší a hravejší bike, prerobil dirt-park a začal som skúšať prvé triky. Tu nastal druhý prelom. Úplne som sa v tom našiel a jazdenie ma bavilo ako nikdy predtým. Prvé triky a prvé dirtové súťaže, prvenstvá a fotky v magazínoch ma motivovali stále viac. Po škole som odišiel na 2 roky do Anglicka, kde som mal možnosť zajazdiť si na úžasných spotoch, ktoré sa v tej dobe nemohli ani trochu porovnávať s tým, čo sme mali doma na Slovensku. Stretol som tam prvých svetových jazdcov a mal možnosť si s nimi zajazdiť aj na súťažiach. Anglicko mi dalo nesmierne veľa, usmernilo ma a dalo mi veľa skúseností ako sa posunúť ďalej. V roku 2013 sme u nás kompletne zrekonštruovali Dirtpark a začal som organizovať dirtovú súťaž pod názvom XSC Dirt Contest, z ktorej nakoniec vzišli 3 ročníky. Dostal som sa k prvým sponzorom, začal veľa cestovať, zúčastňoval som sa približne 15 akcií ročne (takmer každý víkend cez sezónu), až z toho vzniklo profesionálne jazdenie, ktoré ma bavilo až dovtedy, kým z toho nebolo stresové jazdenie pod tlakom MUSÍM a nie CHCEM.

Tento šport, ako každý adrenalínový, prináša aj negatívnu stránku, a tou sú zranenia. Menšie zranenia ako výrony či narazené rebrá ma nikdy nevedeli uzemniť, avšak v máji 2015 som si pri tréningu zlomil obe kosti horného členka a to ma uzemnilo na 8 mesiacov s dvoma operáciami. Jazdiť som neprestal, asi je to tým, že jazdenie pre mňa znamená ďaleko viac a je to súčasť môjho života, tak ako zranenia patria k tomuto športu.

Návrat na bike po zranení opäť zmenil môj pohľad na jazdenie a začal som robiť veci inak, viac sa venovať foteniu, videám a reklamným veciam. Prestal som chodiť na tie akcie, ktoré má nebavili, alebo na ktorých som sa viac trápil ako z nich mal radosť a radšej čas využívam na jazdenie s kamošmi, cestovaním alebo tréningom. Jazdenie ma stále baví, napĺňa, dáva mi pocit slobody a úniku pred všetkými myšlienkami, ktoré by ma mohli v danú chvíľu zaťažovať. Mimo sezóny sa snažím udržiavať fyzicky hlavne cvičením alebo plávaním a na spevnenie vnútorného svalstva, stabilizácie a pevnosť členkov mám balanceboard.

Vďaka tomuto športu som spoznal veľa skvelých ľudí, precestoval veľa kilometrov, navštívil veľa miest a krajín, získal mnoho nezabudnuteľných zážitkov, naučil sa trpezlivosti a taktiež sa naučil lepšie zvládať náhle nečakané situácie. Aktuálne pracujem popri jazdení aj ako kameraman a k tomuto povolaniu som sa dopracoval taktiež vďaka jazdeniu. Všetko to začalo tým, že som si vždy natáčal nové video profily, ktoré bolo treba neskôr strihať v programe. Po rokoch praxe a skúseností za kamerou som si povedal, prečo to nevyužiť a nezačať niečo svoje. Táto práca mi zároveň otvorila aj možnosti lepšie sa prezentovať v jazdení.

Do budúcnosti sa plánujem naďalej venovať jazdeniu a som vďačný každému, kto ma v tom podporuje, a tým by som chcel poďakovať aj svojim sponzorom CTM bikes, Redbull.sk, Bmxshop.sk za ich doterajšiu podporu. Treba si vždy ísť za svojím snom, mne sa ich už zopár splnilo a verím, že tie ďalšie sú na rade.

Som rád, že robím to, čo robím, a nevymenil by som to za nič. Všetky spomienky a skúseností znamenajú pre mňa veľa a nedá sa na nich zabudnúť. Mrzí ma, že mladšia generácia je tak trochu pribrzdená v sociálnych sieťach, namiesto toho, aby získavala zážitky a venovala sa niečomu naplno, trávi tisícky hodín svojho života na messengeri. Väčšina ľudí by mala pochopiť, že sociálne siete treba využívať ako marketingový nástroj a neuzatvárať sa pred realitou vo virtuálnom svete.

Zobraziť viac
  • 1
  • 2
 Páči sa mi to


Späť na články