Sima Martausová

Ahojte, volám sa Simona Martausová, som z Považskej Bystrice. Už tretí rok sa naplno venujem hudbe, ktorá je pre mňa radosť, oddych a hlavne veľký dar.


V Bratislave mám svoju kapelu svojich piatich chlapov, s ktorými hrávam na našich koncertoch, ale s ktorými sa stretávame aj mimo „práce“, keďže si rozumieme aj ľudsky.

Celé to asi začalo túžbou, ktorá sa mi zrodila v srdci.

Vždy sa mi páčilo, keď niekto vedel skladať vlastné piesne, no nikdy by mi nenapadlo, že by som niekedy dokázala zložiť pesničku aj ja. Raz som si ale povedala, že to skúsim a ono to išlo. Kúpila som si gitaru a počas výšky som zložila svoju prvú pieseň. Hoci sa snažím zdokonaľovať v tom, čo robím a učiť nové veci, viem, že to, že tvorím je predovšetkým dar od Boha. Preto pri každom koncerte cítim okrem radosti aj veľkú vďačnosť.

Okrem viery, lásky k horám a k dobrému jedlu, mojim blízkym, aj hudba je pre mňa jednou z najkrajších vecí, ktoré som mohla na tomto svete spoznať. Nemám ju však na prvom mieste vo svojom živote a možno práve preto sa držím pri zemi. Viem, že sú dôležitejšie veci, preto hoci ma spievanie veľmi baví a teší nestaviam na tom svoje jediné šťastie a snažím sa byť „nad vecou“. Ak by som sa s Vami mala podeliť o to, čo sa možno v mojom živote zmenilo, keď som sa viac začala venovať hudbe a koncertom, tak jediné čo mi napadá je môj denný harmonogram. Musela som si zvyknúť na to, že niekedy musíme s kapelou veľa cestovať a tiež na to, že keď sú všetci moji kamaráti v práci, ja som doma. A keď oni z práce prídu, ja sa akurát chystám na koncert, z ktorého prídem väčšinou neskoro. Nie je to však každý deň, preto je to fajn a veľmi si to užívam.

Čo sa týka mojich snov a túžob do budúcnosti.

Užívam si prítomnosť! Teším sa z toho, čo mám, lebo som dostala viac ako som si mohla priať. Neznamená to, že nič nerobím preto aby som rástla, aj ja sa snažím byť lepšia v tom čo robím, no myslím si, že treba mať zdravú mieru a hlavne sa snažiť ďakovať za to čo máme. Ak by som však mala niečo napísať, tak určite v budúcnosti chcem mať svoju vlastnú rodinku a spoznať niektoré krásne miesta, kde sú krásne hory.

Všetkým, ktorí majú v srdci túžbu po niečom, čo by ich napĺňalo radosťou či už je to hudba alebo hocičo iné, chcem popriať trpezlivosť, lebo všetko má svoj čas a keď je tá túžba naozaj dobrá a prinesie tomu človeku osoh aj pre dušu, tak sa nemá prečo nenaplniť. A ešte by som chcela popriať všetkým, ale aj sebe samej hlavne veľa lásky. Aby sme ľúbili seba aj iných, aby sme vedeli odpustiť (sebe aj iným) a aby sme si nezávideli ale naopak dopriali a tešili sa z úspechu iného.

Zobraziť viac
  • 1
  • 2
  • 3
 Páči sa mi to


Späť na články